• Francúzsko, Camping Sunelia Ranc Davaine

        • 05.11.2013 18:16
        • Zahraničnú prax na juhu Francúzska absolvovali v lete 2013 dve žiačky - Kristína Kišová a Zuzana Matejová.


           
        • Kristína: Nášmu odchodu na prax predchádzalo jedno bláznivé dvojdňové rozhodnutie. Takže žiadne prípravy a stresy neboli. Možno mierne, ale to neskôr,  pred samotným rozhodnutím to bolo hop alebo trop. Na prax sme odchádzali 3 mesiace po rozhodnutí, takže sme mali čas sa pripraviť. Bol to celkom dobrý dôvod na kúpu notebooku (konečne!!!).  Takisto sme mali čas privyknúť  si na myšlienku odlúčenia sa od rodiny. No a samozrejme sme museli absolvovať ešte hektické a rýchle uzatváranie známok.

          Francúzsko je jedna z najkrajších krajín, aké poznám. Majú more, majú hory, takže majú všetko. Krajina je to krásna a Ardéche, región, kde sme boli, patrí medzi tie najkrajšie vo Francúzsku. Keďže sme boli v kempe a mali dobrých priateľov, nebol problém ísť na rieky, ktorých tam bol dostatok, alebo k moru. Dalo sa tam využiť naozaj všetko.

          Najväčšie pozitíva boli, že sme sa zdokonalili v jazyku, našli si nových priateľov, oddýchli si od rodičov, naozaj sme tam vypli myseľ. Bolo to naozaj, ako keby sme prišli do iného sveta, kde boli ľudia na nás milí a dobrí. Okrem zarobených peňazí vnímam ako pozitívum pri tomto pobyte aj možnosť získať nový pohľad na svet. Ja som napríklad pochopila, že nikdy nechcem zostať, žiť a robiť na Slovensku. To je pre mňa asi to najväčšie pozitívum. :) A negatíva ?? Že to boli len tri mesiace.

          Zuzana: Myslím, že k rozhodnutiu ísť na zahraničnú prax ma ako prvá priviedla moja kamarátka Kristínka, no a potom to už išlo.  Do týždňa sme museli vybaviť všetky potrebné papiere a odovzdať ich pani  Čížovej. Potom sme už len čakali, kedy nám donesie lístky aj s dátumom odchodu na autobus. Dôležité bolo  hlavne moje odhodlanie a úvahy nad tým, či budem zvládať dobehnúť učivo, ktoré zameškám.

          Francúzsko bolo pre mňa úplne iné ako Slovensko. Nielen krajinou, ale aj mentalitou ľudí (všetci boli veľmi milí). Vždy,  keď som niečomu nerozumela, tak mi to s trpezlivosťou vysvetlili alebo ukázali.

          Na záver môžem povedať iba toľko:  Každý, kto váha, či má ísť do zahraničia, nech určite ide, neoľutuje to.

          Viac fotiek v galérii.

        • Naspäť na zoznam článkov