A ako si spomína na toto obdobie samotný Marek?

Na tomto dvojtýždňovom kurze nás bolo celkovo 30 žiakov z troch štátov (Česká republika, Maďarsko a Slovenská republika). Spoznávali sme špeciality tunajšej gastronómie, a to jedlá, nápoje; taktiež spôsob obsluhy, pravidlá komunikácie s hosťom, spôsoby spolupráce v kolektíve a všetko, čo k práci čašníka patrí. Vyučovanie malo teoretickú, ale aj praktickú časť. V rozvrhu sme mali aj exkurzie do vinice, pivovaru či obhliadku jedného hotela zo siete Hilton.

V samom závere tohto kurzu sa konali  skúšky. Teoretické – písomné a praktické – ústne. Nakoniec nás poslali do našich hotelov.

Mesto, kam som sa mal dopraviť, bolo od školy vzdialené asi 230 km a hneď pri druhom prestupovaní mi ušiel vlak. Skvelá škola života hneď od začiatku.

Môj hotel, alebo skôr horská chata, bola umiestnená vo výške 2000 m. n. m. Jediná možnosť, ako sa k nemu dostať, bola kabínová lanovka. Bola to teda moja premiéra a priznám sa, že mi naozaj nebolo všetko jedno.

Strávil som tam tri a pol mesiaca. Počas môjho pobytu som obsluhoval á la carte,  hotelových hostí s polpenziou, bankety, no často som aj odhrabával sneh z terasy či dokonca zo strechy hotela.

Určite neľutujem, že som absolvoval túto zahraničnú prax, hoci musím doháňať veľa učiva. Veľa som sa naučil, spoznal inú kultúru (nielen švajčiarsku), inú mentalitu, iný životný štýl a túto skúsenosť určite môžem len odporučiť pre všetkých žiakov, ktorí majú nemčinu a rozmýšľajú ochutnať niečo z iného súdka.